Wishlist #1

Ahojte! Mám tu nový článok tento raz je to WISHLIST. Nájdete tu 3 knihy ktoré si najviac prajem. V 2. časti wishlistu nájdete ďalšie 3 knihy. Do komentáru napíšte aké si prajete vy.

1. Labyrint: útek (The Maze Runner)- James Dashner
1. časť série

Túto knihu si prajem už od kedy som videla 1. krát film. Film ma nadchol na toľko že som si knihu chcela hneď kúpiť, ale zistila som že do slovenčiny ju ešte nepreložili iba do češtiny. Preložia ju až 1.8.2015.

2. Štyri (Four)- Veronica Roth

Keďže som už prečítala celú seriu Divergencia a som jej veľkou fanúšičkou, tak si musím prečítať aj túto. Je to zbierka poviedok k sérii Divergencia , písana z pohľladu Tobiasa (štyri).
Počujem o nej len samé dobre ohlasy,  určite si ju kúpim.












3. Príbeh čarodejnice (A Discovery of Witches)- Deborah Harknessová
1. časť série

Ďalšia sci-fi, fantasy kniha Príbeh čarodejnice. Je to príeh o čarodejnici a o upírovi... dosť otrepaná téma, ale zaujímavá.
Chcela by som si ju kúpiť ale zatiaľ som ju nikde nenašla, všade je vypredaná (tak je asi dobrá).

Medzi dvoma svetmi (8.časť)

8. kapitola- Som iba stávka? 

Eric havaroval, nič viac neviem. Je asi pol 8 ráno. Noc som strávila v nemocnici, dali mi lôžko vo volnej izbe. Keď sa vyberiem na chodbu nikoho nevidím ani Ericovych rodičov. Sadnem si na stoličku a plačem. Počujem pomalé kroky ako sa kumne približujú, zdvihnem hlavu a vidím doktora. 
- Ako je natom? Čo sním je ? -pýtam sa.
- Jeho stav je stabilizovaný -odpovie. Nič viac?
- Môžem ho aspoň vidieť? 
- Ľutujem , ale môžme knemu pustiť len známych.
Presviedčať ho otom že sme veľmi dobrý kamaráti sa neoplatí. Tak sa o to ani nepokúšam.
Vídem pred nemocnicu , vidím mamine auto a ona vňom sedí. Kto vie odkedy.

Cesta domov ubehla veľmi rýchlo to asi preto že som stále premýšlala len o tom istom , o Ericovi. Keď už dorazím domov, bežím rovno do izby, zamknem sa a plačem. Ležím, rozmýšľam nad tým, čo som pokazila. Zo všetkého obvinujem len seba. Z premýšlania ma vytrhne mamine klopanie na dvere.

-Jeani, môžem vojsť?-spýta sa. 

-Poď. 

Po dlhom tichu mi povie--Prosím , netráp sa. Urob to premňa. 
Neodpoviem.
-Určite sa všetko na dobré obráti. Uvidíš.
-Pr..pree..prečo to urobil?- Hlas sa mi trasie. 

-To vie len on. Volal Ti Tobias- len teraz si všimnem, že mobil drží mama. Asi som ho nechala dole, keď som bežala do izby.. 
-Zavolaj mu, Určite má o teba strach. -povie.
-Dobre-mama odíde. 
Volám Tobiasovi. Vlastne ani neviem načo. Môžem ho nenávidieť , musím ho nenávidieť! ale nedokážem to.
-Ahoj-zdvihne.
-Ahoj-Ako sa máš?
-Celkom dobre -zaklamem.

-Jeani, neklam. Poznám ťa viac než si myslíš.- Pozná ma veľmi, veľmi dobre.

Nestretneme sa? - Spýta sa ma.
-Neviem. -Prosím, neubližuj mi. Jeani, musím ťa vidieť.

-Prečo by si musel? Určite vieš, že nás Eric videl... to kvôli tomu je v nemocnici. -rozplačem sa.

-Neplač,on bude v poriadku.

-Neutešuj ma, vieš že je to zbytočné.

-Veď ty vieš že som to nemyslel zle.

Neodpoviem, zložím a znova si lahnem do postele.Vôbec ma nezaujíma ako to myslel.

Zaspím, zobudím sa okolo druhej. Hneď ako sa zobudím myslím na môj rozhovor s Tobiasom. On... sa ma len snažil upokojiť, pomôcť mi, trápilo ho to že sa trápim ja.... A ja som sa sním rozprávala ako keby mi vadilo že existuje. Možno mi to v tej chvíli aj vadilo. Prišlo mi to celé ľúto. Asi mu zavolám, alebo radšej napíšem esemesku.

Ahoj, prepáč mi zato ráno. Bola som nahnevaná, smutná proste všetko. Je mi to ľúto dúfam že to pochopíš.

Na viac som sa nezmohla dúfam že mu to bude stačiť a že mi prepáči.

Asi po 15 minútach po tom čo som mu napísala mi zazvonil mobil. Tobias. Usmiala som sa , aj keď si myslím že to v tejto situácii neni najvhodnejšie.

-Ahoj, chápem to. Viem že si bola nervozna.

-Odpustíš mi to? pochopila som že si mi chcel len pomôcť.

- Mám ťa strašne rád, aj keď sa poznáme len krátko...

-Musím ťa vidieť- preruším ho.

- Za hodinku na našom mieste.

- Okej, ahoj.

O pol hodinku som vyrazila z domu do lesa. Keď sa už blížim k jaskyni, počujem zamnou kroky, otočím sa , Tobias.

-Ani nevieš ako som rád že ťa vidím -povie, ani sa nepozdraví.

Obímeme sa. Stáva sa z Tobiasa môj najlepší kamarát ? nie! to miesto už dávno patrí Ericovi.

Asi hodinu sme sa rozprávali o Ericovom stave. Zvoní mi mobil, takto to bolo aj na našom poslednom stretnutí. Zdvihnem, volá mi mama.

-Ano? -spýtam sa jej.

-Jeani, Ericov stav sa zlepšil. Môžeš ho navštíviť.- Usmievam sa a Tobias si to asi všimol lebo sa usmieva tiež.

Poviem Tobiasovi o Ericovom stave. Súhlasi stým že už pôjdeme domov, a dohodneme sa na ďalšom stretnutí.

Pred domom ma čaká mama v aute, rozlúčim sa s Tobiasom a bežím k autu.

V nemocnici pred izbou kde leží Tobias stoja jeho rodičia a jeho sestra. Oni ho už boli pozrieť, je rad namne.

- Ale len na 10 minút. - Ozve sa doktor.

Vstúpim do izby vidím Erica s nohou v sadre a s hlavou obviazanou fáčmi, všade okolo neho sú rôzne hadičky.

10 minút mu rozprávam o tom ako ho mám veľlmi rada a že ma nesmie opustiť. Potom ma doktor zavolá von. Sedím v čakárni , kumne si prisadne jeho sestra , čo je dosť divné lebo ma nemá moc v láske.

-S Tobiasom sa poznajú už od malička. -Povie z ničoho nič.

- Kto ? 

- Eric. -Odpovie. Hlavou mi prebehne kopa myšlienok. Poznám Erica už dlhé roky, no nič mi oňom nepovedal.

-Prečo sa už nekamarátia? -Spýtam sa.

-To vedia len oni dvaja... Možno má oteba záujem len preto aby neštval Erica. -Povie protivným výrazom v očiach.

- Neverím ti!- zdvihnem sa a odkráčam.

Čo ak hovorí pravdu? Čo ak Tobias vedel že nás v lese Eric sleduje a preto ma pobozkal? NIE! Ona ma neznáša, preto mi to povedala.

V noci sa zobudím. Zase ten prekliaty sen. Dlho neviem zaspať tak premýšľam. Možno sa aj Eric snaží o to aby naňho Tobias žiarlil . Bojujú omňa alebo len chcú aby ten druhý žiarlil? ...

Recenzia-Veronica Roth- Rezistencia (Divergencia #2)

Nedávno som dočítala 2. diel série Divergencia - Rezistencia tak som sa rozhodla napísať na ňu recenziu kým si ešte všetko pamätám.

Názov- Rezistencia
Originálny názov- Insurgent
Autor- Veronica Roth (vek,26 rokov)
Počet strán- 424
Vydavateľstvo-  Slovart,2012

O čom je?
-Iniciačná ceremonia Neohrozenosti mala byť pre Tris dňom osláv a radosti, no namiesto toho sa stala svedkom bezúzdného vraždenia a rozpadu dvoch frakcií.A navyše sa musí vyrovnať zo smrťou jej rodičou a smrťou jej najlepšieho kamaráta Willa ktorého zabila. Aby Tris spolu s Tobiasom (štyri) zachránili zvyšky Neohrozenosti a Sebazaprenia , musia vstúpiť do služieb ostatných frakcií , alebo sa dokonca spojiť s bezprízornými. Spolu sa snažia zistiť tajomstvo vodkyne Informovanosti ktoré by mohlo zapríčiniť rozpad frakcií a zánik Chicaga.
Čo sa mi páči?
- Kniha Rezistencia bola jednou z najočakávanejších kníh roku 2012 a aj chápem prečo...Kniha je zaujímavá tým, že tentoraz sa neocitáme len v jednej frakcií, ale beháme spolu s postavami po Chicagu aj do ostatných frakcií. Okrem frakcií, ktoré sa nám viac v príbehu otvárajú, postupne zisťujeme ako je to s divergentnými a dozvedáme sa viac o bezprizorných.Kniha je celkom nepredvídateľná, nie taká že som už od začiatku tušila čo sa stane. Proste ma v nej toho veľa prekvapilo.
Čo sa mi nepáči?
-Začiatok knihy mi pripadal trochu nudnejší , nerobilo mi problém knihu hocikedy zavrieť. Až keď som sa dočítala do polovice knihy , chytilo ma to až natoľko , že som Rezistenciu zavrela až keď som prečítala poslednú stranu. A ešte sa mi nepáčili tie otrávne hádky kôli blbostiam.
Moje pocity pri čítaní-
Túto knihu som začala čítať s menšími očakávaniami než pri Divergencii, lebo kým som všade čítala aká je Divergencia skvelá, o Rezistencii som čítala iba to aká je hrozná. Hlavne kôli hádkam. Pomyslela som si že vďaka hádkam to bude realistickejšie. Veď každý sa občas poháda. Ale v Rezistencii boli tie hádky kôli úplným blbostiam. Začalo to byť fakt hlúpe a otravné.
Názor na hlavná postavy-
- Tris patrí ešte stáe k mojim najoblúbenejším postavám aj s Tobiasom. Páčil sa mi aj vzťah Tris a Tobiasa. Tris bola až príliž obetáva, Tobias ju zasa potreboval ochraňovať.
V Rezistencii som si strašne obľúbila Uriaha (člen Neohrozenosti).
Caleb ( brat Tris)  ma strašne sklamal a naštval.
Celkový dojem-
- Divergencia sa mi páčila viac ako Rezistencia. Bolo tam dosť veľa zvratov ale neoslovilo ma to až natoľko ako Divergencia  ale koniec Rezistencie ma vážne dostal. WoW! Koniec bol vážne dobrý.

                ,,Jedno rozhodnutie ťa môže zničiť"

Obálka- Obálka Divergencie zo symbolom Neohrozenosti bola nádherná , no obálka rezistencie zo symbolom Harmonie sa mi páči viac.
Pokračovanie- 3. posledný diel Experiment (Allegiant)
Bodovanie- 9/10
Sfilmovaná verzia - Rezistencia vo filmovej podobe bude mať premieru 20.2.2015 trailer- trailer/insurgent/youtube
Knihu sa dá objednať- Ja som si objednala rovno celú sériu z Martinus.sk/rezistencia/séria.

Recenzia-Veronica Roth- Divergencia

Sériu diverencia som si strašne obľúbila, tak som sa rozhadla napísať recenziu na 1. diel- Devergencia.

Názov-  Divergencia
Originálny názov- Divergent
Autor- Veronica Roth (vek,26 rokov)
Počet strán- 400
Vydavateľstvo- Slovart,2012

O čom je?
-Prví diel rozpráva príbeh Beatrice ktorá žije v Chicagu v ďalekej budúcnosti. Spoločnosť je rozdelená do 5 frakcíí podľa cností: Sebazaprenie, Neohrozenosť, Informovanosť, Harmónia, Otvorenosť. Na rozhodovacej ceremónii si všetci 16 ročný vyberú svoju frakcie na základe absolvovaného testu predpokladov. Beatrice má len 2 možnosti zostaň zo svojou rodinou , alebo ju navždy opustiť a pokúsiť sa zapadnúť do inej frakcie. Beatrice strávila svoje detstvo ako skromná členka Sebazaprenia , no na rozhodujúcej ceremónii si vyberie život v drsnej Neohrozenosti. Rozhodnutím prekvapí všetkých vrátane seba.V Neohrozenosti si meno zmení na Tris. Neskôr zistí že členstvo v Neohrozenosti si musí vybojovať inak sa stane bezprízornou (nezaradená do žiadnej frakcie).Byť bezprízornou pre Tris znamená niečo horšie ako smrť.Hľadá si skutočných priateľov v novej frakcii a zamotáva sa do vzťahu s chvíľami neodolateľným a inokedy neznesiteľným mentorom Neohrozenosti Štyrkou(Tobiasom).

Sebazaprenie - obetavosť, niekedy až príliš.

Neohrozenosť - odvaha nadovšetko, aj za cenu života.

Informovanosť - ľudia preferujúci vedomosti, vedomosti, inteligenciu a ešte raz vedomosti.

Harmónia - tu žijú ľudia, ktorý preferujú mier a priateľskosť v každom ohľade.

Otvorenosť - pravdovravnosť vždy a všade, aj keď ťa to zraní.

Čím je výnimočná?
- Obsahuje množstvo neočakavaných zvratov a šokujúcich odhalení. Výnimočná je hlavne tým že 16 ročná hlavná hrdinka príbehu prežíva adrenalín pri extrémnych situáciach,vie sa naštvať keď jej niekto povie že ju miluje a na druhý deň ju ignoruje... Sú to reálne pocity násťročných. V Divergencii sa hlavná hrdinka správa ako násťročná narozdiel od Hier o život či Mesta kostí kde sa hlavné postavy nesprávajú a neprežívajú udalosti podľa toho koľo majú rokov.
Čo sa mi nepáči?
-Nepáči sa mi to rozdelenie do 5 frakcií. Pripomína mi to 4 fakulty z knihy Harry Potter alebo 12 krajov z knihy Hry o život.To je jediné čo mi tam vadí.
Moje pocity pri čítaní-
Pri čítani som sa úplne vžila do príbehu. Keď som ju začala čítať nedokázala som prestať, je to príbeh plný napätia. Keď som knihu nečítala, premýšlala som čo by sa  v nej mohlo diať ďalej. Bola som posadnutá.
Názor na hlavné  postavy-
Tris (Beatrice) sa stala mojim ,,idolom" . Viem že to vyznie hlúpo ale chcem byť človek ako ona. Dokázala že si vie vybojovať to čo chce...po čom túži. Počas celého čítania príbehu si môžete všimnúť ako sa mení z bojazlivého dievčatka na drsnú členku Neohrozenosti.
Štyri (Tobias) mi zo začiatku nesedel, prišiel mi ako arogantný ,nafúkaný chlapec. No , neskôr som názor zmenila. 
Celkový dojem- 
Čakala som že to bude niečo úžasne, niečo čo si zamilujem .......a tak sa aj stalo (bola to láska na prvý pohľad).Celú dystopickú sériu som si strašne obľúbila. Kniha je ako stvorená pre násťročných. Najdete v nej humor, lásku, akciu proste všetko. Je to typ knihy ktorý keď začnete čítať nedokážete prestať. 

                          ,,Najprv frakcia, potom krv"

Obálka- Je to obálka ktorú je radosť vystaviť v knižnici. Strašne sa mi páči tá kombinácia farieb a proste celý vzhľad. Keď som ju 1. krát videla nevedela som sa vinadívať. 
Pokračovanie- 2. diel Rezistencia (Insurgent) a 3. posledný diel Experiment (Allegiant)

Bodovanie- 9,5/10
Sfilmovaná verzia- Mne osobne sa oveľa viac páči knižná verzia Divergencie. Vo filme podľa mňa vynechali veľa scén z knihy ktoré mi vo filme chýbali. Sfilmovaný je zatiaľ iba 1. diel. 2. diel Rezistencia bude mať premieru 20.3.2015 
Knihu sa dá objednať- Ja som si objednala rovno celú sériu z Martinus.sk/divergencia/séria.

Medzi dvoma svetmi (7.časť)

7.kapitola- Za všetko môže iba on

Prvé čo spravím keď sa ráno zobudím sa pozriem na mobil. Asi čakám že mi napísal esemesku. Naozaj mi ju napísal . Usmievam sa na displej mobilu ,keby ma niekto videl neviem čo by si omne pomyslel. V správe píše. Ahoj, dneska o 15:00 v jaskyni. Odpíšem mu iba Ok. Lahla som si do postele a spala ďalej.
Zobudila som sa okolo jedenástej. V kuchyni nájdem lístoček- Jeani musím ísť rýchlo do mesta niečo vybaviť, vrátim sa o druhej. Obed máš na stole. Mama. Najedla som sa a lahla si pred televízor ,poriem si môj oblubený seriál.
Asi pol hodinu pred naším stretnutím si oblečiem moje obľúbené rifle a obyčajnú modrú mikinu. Vlasy si nechám rozpustené.
Presne o 15:00 ho stretnem v lese.Má modré rifle , čiernu bundu... Pozdraví sa mi a usmeje sa. On je tak krásny,a ten jeho úsmev.
-Ahoj, odpoviem
Cestou ako sme kráčali k jaskyni som sa potkla o konár a spadla. Tobias mi pomôže vstať ,usmeiva sa a pozerá mi priamo do očí. Aj keď sa už postavím ešte stále si hladíme do očí. Pobozkáme sa. Potom si uvedomím že ho skoro vôbec nepoznám, a odtiahnem sa. Pokračujeme ďalej v ceste.
Po asi hodine rozprávania a rehotania sa ho spýtam ako našiel jaskyňu. Chcem vedieť o nej viac.
-Tiež to začalo stymi snami rovnako ako uteba...-začne.
-jaskyňu som našiel veľmi ľahko keďže tento les velmi dobre poznám . Našiel som aj to zrkadlo, sedel som pri ňom asi hodinu keď sa tam objavila tmavo vlasá žena. Volala ma ksebe, do zrkadla. Išiel som za ňuo. Ocitol som sa v úplne inom svete, kde bolo všetko iné, lepšie. Ľudia boli rozdelený do 7 skupín podľa svojich vlastností.
Jeho rozprávanie preruší zvonenie môjho mobilu. Je to mama.
-Jeani , rýchlo poď domov. Ericovi sa stalo niečo hrozné.
Hovor ukončila skôr než som sa jej stihla spýtať čo sa mu stalo. Vybehla som z jaskyne , Tobias beží zamnou a dookola sa ma pýta čo sa deje. No ja mu neodpovedám, iba bežím ďalej a plačem.
Bežím až po môj dom aj s Tobiasom. Búcham do dverí , sú zamknuté. Mama nieje doma. Kde je ? vykríknem. Skús u Erica, možno bude tam. Rozbehnem sa smerom k Ericovej ulici. Tobias už zamnou nebeží, pozrem sa naňho on mi len odpovie že s Ericom nemajú dobré vzťahy. Čo? oni sa poznajú? skade? namiesto toho aby som sa ho to spýtala mu iba odpoviem
-Tak, ahoj
A bežím ďalej. Zadychčaná dorazím k Ericovmu domu. Vtrhnem do domu , ani nezaklopem. Vidím mamu ako sedí v obyvačke s Ericovou staršou sestrou Melisou , ktorá plače. Mama dobehne zamnou a ťahá ma von, do auta.
-Kde je Eric? - pýtam sa.
-V nemocnici
-Čo sa mus stalo?
-Nič neviem, iba to čo mi povedala Melisa.
V tom sa rozplačem ešte viac. Aj Melisa ktorá sedí vedľa mňa. Ani neviem odkedy tam sedí. S jeho sestrou som sa ešte nikdy nerozprávala.No podľa toho ako sa namňa pozerá, usudzujem že ma moc v láske nemá. Chcela by som vedieť prečo, nič zlé som jej nespravila. Alebo ano?
Auto zastaví, už sme pred nemocnicou v meste ktorom je moja škola. Vojdem do nemocnice , v čakárni vidím Ericovich rodičov ako plačú. Čo ak sa mu stalo niečo vážne a môže zomrieť ? alebo už zomrel? tú blbosť si musím vyhodiť z hlavy. On určite nezomrel, to by mi neurobil. Dobehnem k jeho rodičom.
- Čo je Ericovi? -vykríknem a do očí sa mi nahrnú slzy.
- Eric...-preglgne Eric je... - Rozplače sa,Ericova mama mi to nevie povedať. Je natom až tak zle?
Ericov otec je o niečo pokojnejší . Tak sa to spýtam jeho.
- Eric išiel do lesa - povie
- kedˇ sa vrátil domov zúril a plakal. Nikto nevie prečo. Keď som sa ho spýtal čo mu je , neodpovedal. Vybehol z domu a nasadol do auta.
NIE! Eric nás videl v lese s Tobiasom. Ale nechápem prečo kôli tomu zúril. Iba žeby ma ľúbil viac ako kamarátku...

Medzi dvoma svetmi (6.časť)

6.kapitola- Nečakané stretnutie
Tá osoba vstúpila do zrkadla. Toto nemôžem nikomu povedať lebo by ma zavreli do blázinca. Nikto by mi to neuveril. Čo mám teraz urobiť? Mám počkať na tú osobu a spýtať sa ako to je možné? ... Počkám hodinu a ak sa dovtedy neobjaví pôjdem domov. Stojím pred zrkadlom a čakám.Po pol hodine čakania sa zrkadlo rozsvieti a vystúpi znej osoba , Podľa krátkých vlasov usudzujem že je to chlapec. Chvíľu oproti sebe stojíme a pozeráme sa na seba. Potom sa ma neznámy chlapec spýta:
- Čo tu robíš?
- Zaviedol ma sem sen -odpoviem, hoci nečakám že ma pochopí.
- Aha, si na tom tak isto ako ja- odpovie. Chvíľu mi potrvá kým to pochopím.
- Aj tebe...?
- Ano aj mňa tie sny trápia - odpovie skôr než dokončím otázku.
Asi minútu len tak stojíme. Potom si neznámy chlapec sadne na zem. Ani mňa už to státie nebaví. Sadnem si na zem oproti jemu.
-Ako sa voláš? - spýta sa ma a odkašle si.
-Jeani , ty?
- Tobias... Tobias Rother - To priezvisko mi je známe. Voľakde som ho už počula alebo čítala.
Po asi piatich minútach ticha sa zdvihnem zo zeme.
-Ideš už? spýta sa.
-Idem,už je neskoro.
-Pôjdem stebou , bývam pár domov odteba.- On ma pozná? Býva pár domov odomňa? Ešte nikdy som ho nevidela.
Keď vylezieme z jaskyne je ešte svetlo. Konečne vidím neznámemu chlapcovi, vlastne Tobiasovi do tváre. Má tmavo hnedé vlasy, krásne modré oči a plné pery. Až teraz si spomeniem že som ho už zopár krát stretla na ulici , ale nikdy som si ho nejak nevšímala.
Počas cesty cez les sme sa rozprávali o sne ktorý trápi nás oboch. Zistila som že jeho tie sny trápia už rok , mňa iba mesiac. Chcem sa ho spýtať na veľa vecí ohľadom jaskyne ale už nestihnem stojíme pred mojím domom.Rozlúčime sa keď už vchádzam do domu vykríkne:
-Jeani, dala by si mi tvoje telefonné číslo?- Chvíľu som rozmýšľala čo odpoviem.
-Ano -usmejem sa.
Večer pred spaním sa rozhodnem že si prečítam niečo z tej knihy o lese pri Viles. Na strane 158 som objavila niečo čo ma šokovalo. Tá žena z jaskyne a z mojich snov sa volá Edith Rotherová...

Medzi dvoma svetmi (5.časť)

5.kapitola- Všetko ako v sne 

Ráno som sa zobudila až o desiatej. Rozmýšlala som nad tým čo mi povedal Eric.Mám tú jaskyňu pohľadať? Ak ju nájdem možno ma tie sny prestanú trápiť. Po obede pôjdem do lesa pohladať tú jaskyňu. Zazvoní mi mobil volá Eric.
 Zdvihnem  -Ahoj- pozdravím ho 
- Ahoj, tak ako si sa rozhodla? pôjdeš pohladať tú jaskyňu?
- Nepôjdem, nechce sa mi ju hladať- zaklamem, lebo viem že keby poviem ano chcel by ísť somnou, chrániť ma a to nechcem.
-Tak dobre, nepôjdeme dnes niekam?
- Dnes nie , idememe s mamou navštíviť známych. Prepáč.- zase zaklamem.
- To nič, tak zajtra. Ahoj- rozlúči sa. Zloží skôr než sa mu stihnem odzdraviť
Okolo tretej som sa vybrala do lesa. Ako sa prechádzam v lese, pripomína mi to cestu do školy.

Tú jaskyňu neviem nájsť. Už som prešla skoro celý les. Netuším kde ju mám hladať. Čo ak tu ani neni? Na pravo adomňa zbadám obrovskú skalu. Pôjdem sa pozrieť pri ňu. V skale zbadám otvor nie čo ako vchod, vedie hlbšie dovnútra. Možno to je tá jaskyňa. Vleziem do otvoru, naozaj to pripomína jaskyňu. Asi som ju už naozaj našla. Konečne. Cesto sa potknem o kameň trčiaci zo zeme. Pokračujem ďalej, až kým sa nedostanem do "miestnosti" ktorá pripomína kruh. Telom mi prejde chlad a úplne stuhnem , keď pred sebou zbadám zrkadlo. Je vysoké ako ja , presne ako v sne. Rám zrkadla je bieli, zdobený tmavo červenými kamienkami. Celá táto "miestnosť" vyzerá presne ako v mojich snoch. Je to dosť čudné , prečo ma môj sen priviedol práve sem ? v hlave mám množstvo otázok na ktoré nepoznám odpoveď. Pomaly sa približujem k zrkadlu. V tom začujem kroky zamnou.  Niekto iný sa tiež rozhodol navštíviť jaskyňu. Rýchlo sa poobzerám po miestnosti či nenájdem úkryt. Schovám sa do diery v stene. Zistím že to neni diera ale je to dalšia , užšia miestnosť.Čakám koho uvidím. Možno je to Eric, žeby ma sledoval až sem? asi mi neuveril že sem nepôjdem... Je tu celkom tma , takže pochybijem že budem vedieť identifikovať kto to je. O pár sekúnd zbadám osobu o niečo vyššiu ako ja ako sa priblžuje k zrkadlu , to čo uvidím neskôr mi vôbec nedáva zmysel...

Medzi dvoma svetmi (4.časť)

4.kapitola - Cesta za snom 

O 15 minút už bol u mňa. 
-Ahoj. Čo sa stalo?!- Pýta sa. Ja som mu všetko povedala. Povedala som mu o tej jaskyni, o tých zvláštnych až desivých snoch. Proste o všetkom čo ma trápi.
-Čo chceš teraz urobiť?- vyzvedá. 
-Neviem. Neideme na prechádzku? Nechcem sedieť celý deň doma-,chcem  byť s Ericom.  Mám ho strašne rada. Ale iba ako kamaráta, najlešpieho kamaráta.
-Pome .Rozhodli sme sa že pôjdeme popri rieke na  ihrisko. Chalani z našej školy tam hrávajú futbal. Aj teraz tam boli. Sadli sme si na lavičku a sledovali ako hrajú futbal.
-Prečo nie si s nimi?-Ukazujem na chlapcov zo školy- Veď aj ty hrávaš futbal. 
-Ale s tebou je mi lepšie- odpovie a usmeje sa , usmejem sa tiež. Do líc sa mi nahrnie horúčava. Takúto odpoveď som nečakala.
-Čo keby sme  išli kumne?- pýta sa.
-Čo by sme u teba robili?
- Mohli by sme si pozrieť neaký dobrý film.
- Tak dobre.- súhlasím.
Celú cestu k nemu sme sa dohadovali aký film si pozrieme. Nakoniec sme sa dohodli že si pozrieme Na vine sú hviezdy. Nikdy som ten film nevidela , ale knihu už mám pár krát prečítanú.

Keď sme film dopozerali Eric sa ma pýta - páčil sa ti film? mal slzy v očiach. 

-Ano páčil a veľmi, ale kniha je lepšia -odpoviem.

-Ako to že neplačeš ? spýta sa ma a usmeje sa. Určite sa cíti trápne že má slzy v očiach iba on.
-Ja som si už poplakala pri knihe. Ešte stále sa mu lesknú slzy v očiach.  Objímem ho. 

Neskôr sme začali tancovať na úplne staré pesničky. Takto som sa nezabavila už dávno. Doma mám iba mamu , súrodencov nemám a moje kamarátky rešia iba chalanou. Ja na také fakt niesom.
-Už musím ísť, je dosť neskoro. Bolo už pol desiatej. Mama sa omňa určite bojí .Čudujem sa že mi ešte nevolala.
-Dobre , odprevadím ťa.
Cestou  sa rozprávame o mojich zvláštnych snoch. Odprevadil ma až po môj dom.
-Viem čo máš urobiť- ozve sa. Asi si všimol že ma to trápi.

-Čo?! 
-Musíš nájsť tú jaskyňu ! ...

Medzi dvoma svetmi (3.časť)

3.kapitola-sny na papieri

Sen sa začal tým, že som bežala do jaskyne. Stála som pred zrkadlom, je vysoké rovnako ako ja,  zrazu sa tam objaví  žena. 
-Jeani... Potrebujeme Ťa. Musíš nám pomôcť - prihovorila sa mi a zmizla. Neviem skade vedela moje meno, a prečo ma potrebujú, ako im môžem ja pomôcť ? ... Vôbec som tomu nechápala, komu mám pomôcť?. Pozriem sa na hodinky. Je sedem hodín! O tridsať minút musím byť v škole. Rýchlo som sa obliekla a rozbehla sa smerom k lesu. V lese som sa stretla s Ericom. Asi tiež zaspal.
-Ahoj- pozdravila som ho. 
-Ahoj Jeani- usmial sa na mňa. Jeho úsmev je tak sladký..oh
-O desať minút musíme byť v škole.- Musíme sa ponáhľať. 
Prišli sme presne o 7:30. 
Prvá hodina bola výtvarná, keďže chodím na umeleckú strednú. Museli sme nakresliť sen, ktorý sa nám sníval naposledy. Spomenula som si nato čo sa mi snívalo, a nakreslila som jaskyňu, zrkadlo, a tú ženu. Eric nakreslil jedno dievča s nožom v srdci. To dievča sa celkom podobalo na mňa.  Nechápala som, sníva sa mu o mojej smrti? 
Po škole sme išli spolu domov. 
-Čo znamenala tá tvoja kresba?- Spýtala som sa ho. 
-Snívalo sa mi o tebe. O tom ako ťa zabili.
-Kto ma zabil? a prečo by ma zabíjali? - zasmejem sa
-Oni...Odmietla si im pomôcť. Preto. 
-Bol to len sen- objala som ho. Cítila som sa v bezpečí. 
Odprevadil ma až k domu, to predtým nerobil asi sa omňa bojí kvôli tomu čo sa mu snívalo.
Dneska sa nemusím učiť, zajtra je sobota. Konečne víkend.Je dobré počasie , asi sa pôjdem prejsť.Keď som sa už začala obliekať mama ma zastavila. Zavolala ma aby som sňou išla do záhrady , len tak. Asi hodinu sme sedeli v záhrade na hojdačke, potom išla dovnútra. Ja som vbehla do izby pre knihu a na záhrade som ju začala čítať. V tom ako som otvorila knihu som začula ženský hlas ,patril žene zo zrkadla ,,Potrebujeme Ťa ". Neviem či som to počula naozaj alebo iba v mojej hlave..
 Zavolám  Ericovi. Všetko mu poviem, o tom sne. Viem že jemu môžem veriť.
-Prosím príď ku mne... 
-Stalo sa niečo?!- Pýta sa
-Nič hrozné, len prosím príď...

Medzi dvoma svetmi (2.časť)

2. kapitola - V kníhách nájdeš všetko
Rozhodla som sa že po škole navštívim knižnicu. Možno tam zistím viac o lese pri Viles a hlavne o tej jaskyni. Hneď ako skončila posledná hodina som sa vybrala do miestnej knižnice. Keď som vstúpila ovalil ma zápach starých kníh. Strop bol posiaty hviezdami, pripomínalo mi to nočnú oblohu. V knižnici bolo len jedno veľké okno. Za veľkým stolom uprostred miestnosti plnej kníh sedela staršia pani , pravdepodobne tu pracuje. "Dobrý deň,, pozdravím sa " čo si želáte?,, spýta sa "hľadám knihu o lese pri Viles,, "skúste ju pohladať tu,, . Ukáže na obrovskú poličku plnú kníh. Po hodine prehrabávanie medzi kopou kníh ma to prestane baviť. Pôjdem domov už je aj tak neskoro a ešte sa musím naučiť na zajtra. Pri dverách zbadám krabicu s nápisom vrátene. Prezerám si všetky knihy z krabice ,možno ju tu nájdem. Našla som ju je to veľka zelená kniha na ktorej je s čiernym písmom napísane Historia obce Viles. Vypožičam si ju a bežím domou. Cestou domou mi napadne keď tá kniha bola v krabici s vrátenými knihami to znamená že si ju niekto predomnou vypožičal. Možno ho trápia tie isté sny čo mňa alebo sa len zaujimal o historiu našej obce a okolia. Ked po asi pol hodine cesty z knižnice dorazím domov vrhnem sa na učenie a potom si prečítam niečo z tej knihy. V knihe je vyše 200 strán . Strany na ktorých nieje nič čo by ma zaujímalo preskočím. Až na strane 137 objavím informacie o lese pri Viles. Stredne veľkým písmom čítam Vlese sa okrem čistého potoka nachaádza aj jaskyňa známa desivou povesťou. Povesť o jaskyni sa hovorí už od dávnej minulosti. Pod textom je veľký obrázok jaskyne. Na druhej strane je napísané veľkým písmom Povesť o žene v jaskyni. Pod nadpisom čítam .Žena o ktorej sa hovorilo že vidí veci ktoré iný človek neuvidí zmizla a po roku pátrania ju vyhlásili za mrtvú. Po roku a pol našiel jej telo v jaskyni muž ktorý sa chel schovať pred dažďom do jaskyne. Jej telo nejavilo žiadne známky rozkladu , takže neumrela pred 2 rokmi. Chviľu nad tým rozmýšľam , potom si uvedomí že je už pol desiatej . Je najvyšší čas ísť spať.... Ráno sa prebudím o niečo neskôr než zvyčajne a spomeniem si na sen čo sa mi v noci sníval. Bol iný ako predchádzajúce bolo tam toho viac...

Medzi dvoma svetmi (1.časť-úvod)

 1.kapitola- Stále ten istý sen

Ležím v jaskyni, je tmavá a chladná predomnou je zrkadlo . V tom zrkadle vidím odraz ženy s tmavými dlhými vlasmi , volá ma k sebe. Približujem sa knej,v tom začujem budík . Zobudím sa ,bol to len sen, už zase. Každú noc sa mi sníva ten istý sen ,stále tá istá jaskyňa ,to isté zrkadlo a tá istá žena. Nechápem prečo ma volá k sebe ,možno mi chcela volačo povedať alebo ukázať. To už je jedno musím ísť do školy . Bývam v dedine Viles do školy chodím do vedlajšieho mesta . Moja škola je asi pol hodina cesty od môjho domu takže chodím pešo. Ako vždy idem cez les , konečne ticho. Zbožnujem tento les kôli tomu upokojujucemu tichu. "Jeani, Jeani,, ticho prerušia výkriky. Otočím sa . Beží zamnou Eric. Eric je moj najlepší kamarát už od malička, vyrastali spe spolu. Všetky dievčatá v našej škole z neho šalejú. S ním cesta do školy ubehne rýchlo.  Na prvú hodinu som meškala pár minút. Našťastie profesor ešte nebol v triede. Sadla som si na moje miesto ,úplne vzadu pri okne. Dvere do triedy sa otvoria namiesto mladého profesora geografie vstúpi stará okuliarnatá profesorka. Túto ešte nepoznám. Učiteľka začne rozpravať "prišla som zastupiť pána profesora .... ďalej ju už nepočúvam z tašky si vytiahnem môj zošit s kresbami a začnem kresliť. Všetky moje posledné kresby súvisia stým snom . Kreslím jaskyňu a vnej zrkadlo. Potom zaregistrujem zopár profesorkýných slov - jaskyňa , les pri Viles. Rozpráva o jaskyni v mojom milovanom lese cez ktorý chodím každé rano do školy . Jej slová sa mi stále ozývajuv hlave- o žene z tohto mesta sa hovorí že jaskynu navstevovala každý deň. V triede som jediná ktorú táto téma zaujala tak profesorku pozorne počúvam. V tej chvíli keď začala rozprávaťo tom čo sa v jaskyni stalo, zazvonilo . Zaujímalo by ma či tá jaskyňa je tá v ktorej sa nachádzam v sne či tá žena ktorá sa stratila je tá ktorá ma v sne volá k sebe do zrkadla...