Medzi dvoma svetmi (7.časť)

7.kapitola- Za všetko môže iba on

Prvé čo spravím keď sa ráno zobudím sa pozriem na mobil. Asi čakám že mi napísal esemesku. Naozaj mi ju napísal . Usmievam sa na displej mobilu ,keby ma niekto videl neviem čo by si omne pomyslel. V správe píše. Ahoj, dneska o 15:00 v jaskyni. Odpíšem mu iba Ok. Lahla som si do postele a spala ďalej.
Zobudila som sa okolo jedenástej. V kuchyni nájdem lístoček- Jeani musím ísť rýchlo do mesta niečo vybaviť, vrátim sa o druhej. Obed máš na stole. Mama. Najedla som sa a lahla si pred televízor ,poriem si môj oblubený seriál.
Asi pol hodinu pred naším stretnutím si oblečiem moje obľúbené rifle a obyčajnú modrú mikinu. Vlasy si nechám rozpustené.
Presne o 15:00 ho stretnem v lese.Má modré rifle , čiernu bundu... Pozdraví sa mi a usmeje sa. On je tak krásny,a ten jeho úsmev.
-Ahoj, odpoviem
Cestou ako sme kráčali k jaskyni som sa potkla o konár a spadla. Tobias mi pomôže vstať ,usmeiva sa a pozerá mi priamo do očí. Aj keď sa už postavím ešte stále si hladíme do očí. Pobozkáme sa. Potom si uvedomím že ho skoro vôbec nepoznám, a odtiahnem sa. Pokračujeme ďalej v ceste.
Po asi hodine rozprávania a rehotania sa ho spýtam ako našiel jaskyňu. Chcem vedieť o nej viac.
-Tiež to začalo stymi snami rovnako ako uteba...-začne.
-jaskyňu som našiel veľmi ľahko keďže tento les velmi dobre poznám . Našiel som aj to zrkadlo, sedel som pri ňom asi hodinu keď sa tam objavila tmavo vlasá žena. Volala ma ksebe, do zrkadla. Išiel som za ňuo. Ocitol som sa v úplne inom svete, kde bolo všetko iné, lepšie. Ľudia boli rozdelený do 7 skupín podľa svojich vlastností.
Jeho rozprávanie preruší zvonenie môjho mobilu. Je to mama.
-Jeani , rýchlo poď domov. Ericovi sa stalo niečo hrozné.
Hovor ukončila skôr než som sa jej stihla spýtať čo sa mu stalo. Vybehla som z jaskyne , Tobias beží zamnou a dookola sa ma pýta čo sa deje. No ja mu neodpovedám, iba bežím ďalej a plačem.
Bežím až po môj dom aj s Tobiasom. Búcham do dverí , sú zamknuté. Mama nieje doma. Kde je ? vykríknem. Skús u Erica, možno bude tam. Rozbehnem sa smerom k Ericovej ulici. Tobias už zamnou nebeží, pozrem sa naňho on mi len odpovie že s Ericom nemajú dobré vzťahy. Čo? oni sa poznajú? skade? namiesto toho aby som sa ho to spýtala mu iba odpoviem
-Tak, ahoj
A bežím ďalej. Zadychčaná dorazím k Ericovmu domu. Vtrhnem do domu , ani nezaklopem. Vidím mamu ako sedí v obyvačke s Ericovou staršou sestrou Melisou , ktorá plače. Mama dobehne zamnou a ťahá ma von, do auta.
-Kde je Eric? - pýtam sa.
-V nemocnici
-Čo sa mus stalo?
-Nič neviem, iba to čo mi povedala Melisa.
V tom sa rozplačem ešte viac. Aj Melisa ktorá sedí vedľa mňa. Ani neviem odkedy tam sedí. S jeho sestrou som sa ešte nikdy nerozprávala.No podľa toho ako sa namňa pozerá, usudzujem že ma moc v láske nemá. Chcela by som vedieť prečo, nič zlé som jej nespravila. Alebo ano?
Auto zastaví, už sme pred nemocnicou v meste ktorom je moja škola. Vojdem do nemocnice , v čakárni vidím Ericovich rodičov ako plačú. Čo ak sa mu stalo niečo vážne a môže zomrieť ? alebo už zomrel? tú blbosť si musím vyhodiť z hlavy. On určite nezomrel, to by mi neurobil. Dobehnem k jeho rodičom.
- Čo je Ericovi? -vykríknem a do očí sa mi nahrnú slzy.
- Eric...-preglgne Eric je... - Rozplače sa,Ericova mama mi to nevie povedať. Je natom až tak zle?
Ericov otec je o niečo pokojnejší . Tak sa to spýtam jeho.
- Eric išiel do lesa - povie
- kedˇ sa vrátil domov zúril a plakal. Nikto nevie prečo. Keď som sa ho spýtal čo mu je , neodpovedal. Vybehol z domu a nasadol do auta.
NIE! Eric nás videl v lese s Tobiasom. Ale nechápem prečo kôli tomu zúril. Iba žeby ma ľúbil viac ako kamarátku...